Zámok Schönbrunn

Ak by sa rozhodovalo o jedinom symbole rakúskej metropoly, mohol by sa medzi kandidátmi ocitnúť trebárs Práter. Schönbrunn by ale iste súperil o popredné priečky.

Miesto, kde na vás dýchajú dejiny

Rozprávkovému zámku sa hovorí aj „viedenský Versailles“. Stavba sa nachádza v západnej časti mesta. Za výstavbou prekrásneho reprezentatívneho sídla stojí cisár Leopold I. Ten na konci 17. storočia zveril  náročnú úlohu architektovi Bernardovi Fischerovi z Erlachu. Na mieste dnešného Schönbrunnu predtým stával letný palác. Pôvodný letohrádok bol ale zničený Turkami.

Schönbrunn a Gloriette ©Julius Silver

V roku 1693 sa tak začínajú rodiť prvé vízie na novú stavbu. A už v roku 1700 bolo dokončené stredné krídlo. Sprvu veľkolepý projekt nakoniec však dostaval architekt Nicolò Pacassi v trochu „skromnejšom“ prevedení.

Skromnejšom naozaj len v úvodzovkách, celý komplex po dostavaní totiž má 1441 izieb. Barokový zámok je dnes považovaný za jeden z najkrajších areálov, ktoré boli v tomto slohu v Európe vystavané. Od druhej polovice 18. storočia až do roku 1918 v ňom tiež mali rakúski cisárovi svoju rezidenciu. Roku 1830 sa tu narodil neskorší panovník František Jozef a v paláci s ním žila aj jeho manželka – slávna Alžbeta Bavorská, alias Sissi.

Schönbrunn, pravý šperk Viedne

Práve súkromné izby panovníckeho páru sú súčasťou jedného z dvoch návštevných okruhov zámku. Druhý okruh zahŕňa priestory z 18. storočia za vlády Márie Terézie. Práve tá pozdvihla Schönbrunn na politické centrum celej Európy.

Rosa Zimmer ©Gerhard Trumler

Čínsky oválny kabinet slúžil cisárovnej k tajným poradám so štátnym kancelárom. Zdobenie kabinetu je odkazom na vtedajší módnu vlnu japonského a čínskeho umenia. V Zrkadlovej sále Mária Terézia objavovala talent vtedy ešte len šesťročného Mozarta. Modrý čínsky salónik sa do dejín zapísal inak: písal sa rok 1918 a v miestnosti s poetickým názvom podpísal cisár Karol I. abdikáciu, čím zároveň zanikla monarchia.

Čínsky salón ©Gerhard Trumler

Vnútorné vybavenie prezrádza rokokového ducha. Dokazujú to hlavne majestátne biele sochy s prekrásnymi ornamentmi z rýdzeho zlata. ak vám budú krištáľové lustre na zámku povedomé, sú českého pôvodu.

Zámok je však skvostom nielen z architektonického hľadiska. Za návštevu stoja aj tunajšie záhrady s labyrintom. Z parku sa otvára očarujúci výhľad na Viedeň, je preto vyhľadávaným cieľom ako turistov, tak i miestnych obyvateľov, ktorí sem mieria odpočívať. Zámok spolu s parkom bol zapísaný na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO.

Gloriette

Jednu z dominánt parku tvorí Glorietta, čiže víťazný oblúk. Ten bol vystavaný na počesť Habsburskej dynastie ako pripomienka víťazstva nad Prusmi v bitke pri Kolíne z roku 1757.

Nielen kultúrou žije návštevník

Okrem zámku sa v areáli nachádza aj rozľahlý park so zámockými záhradami a fontánami, najstaršia zoologická záhrada na svete, záhrada plná bludísk a hier, skleníky s botanickými exponátmi Palmový dom (Palmenhaus) a Púštny dom (Wustenhaus) a krásny altán a kaviareň Gloriette.

Palmenhaus ©Peter Burgstaller

Najstaršia zoologická záhrada na svete nadchne deti i dospelých. Za jej založením stojí František I., lotrinský vojvoda a manžel cisárovnej Márie Terézie. V súčasnosti tu chovajú viac ako 500 druhov zvierat. Mimo to môžete navštíviť aj skleník, v ktorého útrobách sa nachádza dažďový prales.

Vyhľadávanou atrakciu predstavuje tiež Wagenburg. Jedná sa o múzeum kočov, ktoré návštevníkov prevedie, alebo obrazne povedané prevezie vozovým parkom viedenského dvora. Súčasťou prehliadky sú aj ukážky dobových kostýmov.

©Gerhard Trumler

Počas roka sa tu organizujú aj ďalšie akcie. Zámok určite stojí za návštevu v období pred Vianocami. Adventné trhy majú na tomto mieste vskutku neopakovateľnú atmosféru. V lete zase môžete absolvovať vyhliadkovú jazdu vláčikom.

A prečo vlastne názov Schönbrunn (prameň krásy)? Pôvod názvu je potreba hľadať vo fontáne, ktorá je v parku stále k videniu. Traduje sa, že kto sa z neho napije, mal by do roka a do dňa skrásnieť.

©Julius Silver

Viac informácií  nájdete na stránkach zámku.