Zámok Schönbrunn

Ak by sa rozhodovalo o jedinom symbole rakúskej metropoly, mohol by sa medzi kandidátmi ocitnúť trebárs Práter. Schönbrunn by ale iste súperil o popredné priečky.

Miesto, kde na vás dýchajú dejiny

Rozprávkovému zámku sa hovorí aj „viedenský Versailles“. Stavba sa nachádza v západnej časti mesta. Za výstavbou prekrásneho reprezentatívneho sídla stojí cisár Leopold I. Ten na konci 17. storočia zveril  náročnú úlohu architektovi Bernardovi Fischerovi z Erlachu. Na mieste dnešného Schönbrunnu predtým stával letný palác. Pôvodný letohrádok bol ale zničený Turkami.

V roku 1693 sa tak začínajú rodiť prvé vízie na novú stavbu. A už v roku 1700 bolo dokončené stredné krídlo. Sprvu veľkolepý projekt nakoniec však dostaval architekt Nicolò Pacassi v trochu „skromnejšom“ prevedení.

Skromnejšom naozaj len v úvodzovkách, celý komplex po dostavaní totiž má 1441 izieb. Barokový zámok je dnes považovaný za jeden z najkrajších areálov, ktoré boli v tomto slohu v Európe vystavané. Od druhej polovice 18. storočia až do roku 1918 v ňom tiež mali rakúski cisárovi svoju rezidenciu. Roku 1830 sa tu narodil neskorší panovník František Jozef a v paláci s ním žila aj jeho manželka – slávna Alžbeta Bavorská, alias Sissi.

Schönbrunn, pravý šperk Viedne

Práve súkromné izby panovníckeho páru sú súčasťou jedného z dvoch návštevných okruhov zámku. Druhý okruh zahŕňa priestory z 18. storočia za vlády Márie Terézie. Práve tá pozdvihla Schönbrunn na politické centrum celej Európy.

Čínsky oválny kabinet slúžil cisárovnej k tajným poradám so štátnym kancelárom. Zdobenie kabinetu je odkazom na vtedajší módnu vlnu japonského a čínskeho umenia. V Zrkadlovej sále Mária Terézia objavovala talent vtedy ešte len šesťročného Mozarta. Modrý čínsky salónik sa do dejín zapísal inak: písal sa rok 1918 a v miestnosti s poetickým názvom podpísal cisár Karol I. abdikáciu, čím zároveň zanikla monarchia.

Vnútorné vybavenie prezrádza rokokového ducha. Dokazujú to hlavne majestátne biele sochy s prekrásnymi ornamentmi z rýdzeho zlata. ak vám budú krištáľové lustre na zámku povedomé, sú českého pôvodu.

Zámok je však skvostom nielen z architektonického hľadiska. Za návštevu stoja aj tunajšie záhrady s labyrintom. Z parku sa otvára očarujúci výhľad na Viedeň, je preto vyhľadávaným cieľom ako turistov, tak i miestnych obyvateľov, ktorí sem mieria odpočívať. Zámok spolu s parkom bol zapísaný na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO.

Jednu z dominánt parku tvorí Glorietta, čiže víťazný oblúk. Ten bol vystavaný na počesť Habsburskej dynastie ako pripomienka víťazstva nad Prusmi v bitke pri Kolíne z roku 1757.

Nielen kultúrou žije návštevník

Okrem zámku sa v areáli nachádza aj rozľahlý park so zámockými záhradami a fontánami, najstaršia zoologická záhrada na svete, záhrada plná bludísk a hier, skleníky s botanickými exponátmi Palmový dom (Palmenhaus) a Púštny dom (Wustenhaus) a krásny altán a kaviareň Gloriette.

Najstaršia zoologická záhrada na svete nadchne deti i dospelých. Za jej založením stojí František I., lotrinský vojvoda a manžel cisárovnej Márie Terézie. V súčasnosti tu chovajú viac ako 500 druhov zvierat. Mimo to môžete navštíviť aj skleník, v ktorého útrobách sa nachádza dažďový prales.

Vyhľadávanou atrakciu predstavuje tiež Wagenburg. Jedná sa o múzeum kočov, ktoré návštevníkov prevedie, alebo obrazne povedané prevezie vozovým parkom viedenského dvora. Súčasťou prehliadky sú aj ukážky dobových kostýmov.

Počas roka sa tu organizujú aj ďalšie akcie. Zámok určite stojí za návštevu v období pred Vianocami. Adventné trhy majú na tomto mieste vskutku neopakovateľnú atmosféru. V lete zase môžete absolvovať vyhliadkovú jazdu vláčikom.

A prečo vlastne názov Schönbrunn (prameň krásy)? Pôvod názvu je potreba hľadať vo fontáne, ktorá je v parku stále k videniu. Traduje sa, že kto sa z neho napije, mal by do roka a do dňa skrásnieť.

Viac informácií  nájdete na stránkach zámku.