Za nákupmi do Hainburgu

  To, že za nákupmi chodíme do Rakúska je aj tak vizitka rakúskych, nemeckých reťazcov, ktorí do rovnakých sietí obchodov dodávajú na Slovensko buď rovnaký tovar – ale už o 30-70% drahší, alebo dokonca menej kvalitný (a tiež nijak cenovo priaznivý).
O eurodotáciách sa nebudem rozvádzať, už by každý mal vedieť ako nás nimi centrálne likvidujú (v AT či DE ich majú nadelené 300-500% vyššie – na veky vekov amen tma).
Najviac ma nedávno dojalo, ako ma pokladníčka pri platení v Lidli v Hainburgu vyzvala nech jej ukážem svoju príručnú tašku, ktorú nosím so sebou všade (veľkosti notebookovej, mávam v nej doklady, vodu, peniaze, kľúče..). Tak som ju nadvihol z už vyprázdeného vozíka, čo jej nestačilo, a mal som ju pootvárať a ukazovať ju, čo som šokovaný a nasr..dený aj spravil, samozrejme že tam pre nich nič zaujímavé nebolo..
To sa mi stalo asi prvý raz po 15 (?) rokoch, žeby v obchode niečo také vyžadovali. Ešte som sa dopytoval, prečo by som mal práve ja ukazovať svoju tašku, blabotala niečo o predpisoch Lidla (zaujímavé že v minulosti tá istá taška v AT, a nikdy v SR v Lidli – ani inde- nepútala takúto nepatričnú pozornosť) , tak som jej povedal že sú to velmi divné metódy ktoré sa môžu vyskytnúť len u nich (AT a Lidl), a že si teda počkám či prezerá všetky príručné tašky.
Isteže nie, Rakúšanku za mnou nechala bez kontroly, vraj jej obrovská kabelka je niečo iné. Tak mi bolo jasné ako si “špiní” do úst, len aby prezentovala svoje nadradené ponižovacie povely na Slováka.
Rád by som vedel, či sa vôbec niekedy jediný raz prihodila podobná príhoda jedinému Rakúšanovi za 22 rokov keď nakupoval na Slovensku. Ťažko pochybujem.
A vraj “Vitajte v Rakúsku v Hainburgu…”, svieti v slovenčine na jednom dome reklama podpísaná práve ich Lidlom.
Len sa akosi zabudli prevychovať na tú pohostinnosť, či aspoň bežné medziľudské spôsoby, zo svojich fuehrerských anomálií, ktoré radi vrodene smerujú na slovenských jedincov.

Tiež je zaujímavé, že v obchodoch za hranicami až po Viedeň po 22 rokoch nevedia ceknúť ani 10…, čo 10 – ani 5 základných slov slovensky, ani v tom mestečku kde im v potravinách robí už dve desaťročia vari 60% obratu práve slovenská klientela. Už len ak by dali 1 slovo mesačne, tak by vedeli vykoktať po 10 rokoch 120 slovenských slov, s ktorými sa v obchode so zákazníkmi môžu stretnúť, tie staršie aj 250. Ani na výrobkoch sa neobťažujú so slovenčinou či češtinou, aj keď s nami susedia hneď za rohom.

Naopak v Spare boli celkom ochotní, lenže..to som samozrejme musel vedieť povedať čo chcem nemecky..moja nemčina nie je zďaleka na prekladateľskej úrovni, no obvykle viem sformulovať takmer všetko čo potrebujem.

A ďalšia zaujímavosť je, prečo sa ma stále už roky pri platení na ich benzínkach vypytujú, či chcem bloček. Samozrejme že chcem, platím 50-100 EUR a ešte by na mňa po minúte poštvali policajtov so lžou že som odišiel “bez zaplatenia”, alebo načo im je táto prebytočná otázka?

Chodím tam len z nutnosti a rozhodne sa tam necítim nejak extra.
Aspoň pár toaliet s umyvárkou tam už mohli postaviť v ich nákupných komplexoch (za všetky obchody Spar, Billa, Lidl, Hofer, Bipa….jedny centrálne toalety), možno by bez Slovákov nemali už 30% prevádzok (alebo by prinajmenšom mali bez nás všade polovičné obraty/zisky – tiež DPH zaplatená v Rakúsku Slovákmi za tie roky už niečo priniesla ich obci/štátu).